Vráťme sa ale k možnému scenáru jeho politickej budúcnosti. Nakoľko mu ekonomika v štáte padá na prsty, nezamestnanosť stúpa, podnikatelia vracajú živnosti a Slovensko sa neuveriteľne rýchlo zadlžuje. Po necitlivých zásahoch do ekonomiky prestáva byť zaujímavé aj pre investorov. Bude teda potrebné nejako sa vyhnúť sankciám z Bruselu, čo sa týka prekročenia dlhu nad 57 percent HDP. Vtedy treba zo zákona zostaviť vyrovnaný, alebo dokonca prebytkový rozpočet. V súčasnej situácii v krajine nerealizovateľné. Tento inštrument sa dá elegantne obísť. Stačí aby premiér rezignoval (nakoľko sa nestal tým prezidentom), napríklad aj zo zdravotných dôvodov. Veď sa tak obetoval pre Slovensko, že si v poslednej dobe úplne "zničil zdravie". Jeho nástupca vo funkcii premiéra potom zostavením novej vlády získa dvojročný odklad dodržania kritéria zadľženosti krajiny. Tak by sa Smer vyhol povinnosti mať vyrovnaný rozpočet, nakoľko by pre vládu s novým premiérom dva roky neplatila dlhová brzda. Taký kabinet potom bude musieť predložiť nové programové vyhlásenie vlády a dva roky bude vláda, aspoň čo sa týka dlhu, v pohode. To ovšem nerieši akútne otázky krajiny.
Smer by sa tak do parlamentných volieb v roku 2016 vyhol takému riziku, že by musel pre rastúci dlh krajiny pripraviť rozpočet s výdavkami, ktoré by neprevyšovali príjmy. A to by postihlo samozrejme aj oddaných voličov Smeru, lebo by nebolo čo rozdávať. Ani na tie futbalové štadióny, ktorými sa dá tiež zvyšovať popularita. Sám minister Kažimír už viackrát naznačil, že by bolo dobré dlhovú brzdu zjemniť. Lenže ako?
Nuž nechajme sa prekvapiť, čo nás bude na Slovensku čakať ďaľšie dva roky do parlamentných volieb. Určite to však nebudú tie spomínané ISTOTY pre národ. Ten sa, keď si pozrieme výsledok prezidentských volieb, začal pomaly prebúdzať s toho letargického spánku. Musím povedať, že bol najvyšší čas, ak nechceme aby Slovensko opustili práve takí ľudia, ktorý tu vytvárajú hodnoty, podnikajú a vytvárajú pracovné miesta pre ľudí. Práve téma nezamestnanosti má prioritu v rozhovoroch s občanmi počas mojej, 8 týždňov trvajúcej cesty v rámci volebnej kampane eurovolieb, skutočne po celom Slovensku. To by mali povinne absolvovať práve politici vo výkonných funkciách. A nie sa po krajine vyvážať v audinách, bavorákoch či mercedesoch a ešte aj s ochrankou. Veď im už ani luxusná škodovka nestačí! V takom Švajčiarsku chodia dokonca aj ministri električkou, ale tí nemajú mať prečo strach s občanov.
Súčasná vláda veľmi rada rozdeľuje národu, lenže rozdeliť sa dá vždy vtedy, keď krajina aj ekonomicky prosperuje. Len taký silný štát dokáže byť skutočne sociálny, nielen rečami. To ale socialisti a komunisti asi nikdy nepochopia. Veď tam, kde vládnu práve socialisti či komunisti a to hocikde vo svete, žiadnej krajine nepriniesli prosperitu a národu blahobyt. O príklady, aj v Európre, nie je núdza. To je nezvratný fakt a Slovensko tu nie je žiadnou výnimkou. Ale existuje aj tu recept a ten majú v rukách práve občania - vo voľbách!
