reklama

Bude ďalší slovenský prezident zo zahraničia?

Kto nahradí Ivana Gašparoviča v kresle prezidenta? Pozorujem s cudziny, ako sa na Slovensku už dnes zúfalo hľadá kandidát do volieb na post budúceho slovenského prezidenta, ktoré budú až na jar v roku 2014. Dovoľte mi preto do tejto celospoločenskej diskusie jednu kacírsku myšlienku. Čo tak, zobrať si tu príklad z Litvy, ktorá si zvolila za prezidenta krajana žijúceho dlhé roky v demokratickej cudzine. Valdas Adamkus, ktorý bol tretí a aj piaty prezident Litovskej republiky, zvíťazil vo voľbách v roku 1998 ako americký štátny občan s litovskými koreňmi a nebol členom žiadnej strany v Litve. Prezident Adamkus, ktorý strávil značnú časť svojho života v americkom exile, musel po návrate začiatkom deväťdesiatych rokov ľudí presviedčať, že nálepka cudzinec, je voči nemu nespravodlivá. Podarilo sa mu to, bol to vynikajúci prezident svojej domoviny a v roku 2007 dostal aj ocenenie Európan roka.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

Možno by si Slovensko mohlo zobrať Litvu ako vzor, aby aj ten v poradi už štvrtý slovenský prezident nebol opäť bývalý člen komunistickej strany Slovenska. Tá hrozba totiž reálne existuje. Netreba menovať a určite väčšina z vás bude vedieť, kto by to mohol byť.

Po dvadsiatich rokoch od vzniku samostatnej Slovenskej republiky by bol konečne čas na skutočnú zmenu. Prezident by mal byť nestranník resp. niekto, kto nie je vôbec spájaný s komunistickou stranou. Nemal by to byť politik, ale štátnik a najmä osobnosť, ktorá by vedela určiť súčasné i budúce hodnoty. Nezávislá osobnosť, ktorá by dokázala krajinu posunúť vpred a dať jej aj jasnú víziu smerovania, ktorá by dokázala úradu prezidenta založiť konečne rešpekt, patričnú úctu a zároveň vyprofilovať poslanie hlavy štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Reálnymi uchádzačmi o post sú ale práve tí, ktorí prichádzajú s niektorej politickej strany. Pritom by voliči na politický dôchodok určite poslali väčšinu politikov. Bude sa pri voľbách teda opakovať starý paradox? A existuje vôbec na Slovensku nezávislý nestranícky kandidát na prezidenta? Som preto toho názoru, že by Slovensko v tomto mohlo nasledovať príklad tiež jednej malej, postkomunistickej krajiny, akou Litva je.

Doterajší prezidenti v celku neboli moc hodní tohto úradu a nasledujúca voľba bude pravdepodobne aj rozhodovať o zmysle prezidentského úradu pre Slovensko. Prvý prezident Kováč nikdy nebol symbolom nového štátu, ale výsledkom komplikovaného kompromisu. Vo funkcii bol politicky nevýrazný, jeho kroky určoval jeho boj o vlastného syna, kde ako štátnik udelením amnestie zlyhal a o politike sa s ním moc inteligentne rozprávať nedalo. Jeho nástupca Rudolf Schuster sa do hry dostal iba vďaka tomu, aby Mečiar nedobyl Prezidentský palác a vo funkcii potom pôsobil skôr ako predseda Východoslovenského krajského národného výboru, ktorú funkciu za starého režimu zastával. Preslávil sa podávaní pálenky drienkovica zahraničnm návštevám, ktoré nechaval aj kuť rýle v Medzeve. Voľba ďaľšieho prezidenta bola opät o tom menšom zle, čo je dosť príznačné pre voľby na Slovensku. Bolo treba opäť raz zabrániť Mečiara. Voľby by sa ale nemali vyhrávať proti niečomu, ale za niečo. K úradujúcemu prezidentovi, sa vzhľadom k úcte k tomuto úradu, nebudem vyjadrovať. Dovoľujem si podotknúť, že som mal tú česť všetkých slovenských prezidentov aj osobne spoznať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prezidentská funkcia by teda nemala byť akýmsi "výslužným"postom pre dlhoročných slovenských politikov. Slovensko by malo mať na takomto poste občianskeho kandidáta, ktorý je slovenskou politikou minimálne, alebo najlepšie, vôbec nie poznačený. A malo by sa to udiať aj za cenu toho, že by takýto kandidát prišiel zo zahraničia, ako nam to ukazuje výborny príklad Litvy. Veď aj Slováci vo svete sa napokon tiež pričinili o vznik samostatného Slovenska. Pri tejto príležitosti si dovolím poznamenať, že tento štát vôbec nezaložili nijakí dlhoroční bojovníci za štátnu samostatnosť, boli to proste technokrati moci, včetne pána Mečiara, ktorých k tomu donútili vtedajšie okolnosti. Viacerí, ktorí boli dokonca proti vzniku samostatnej republiky, v nej neskôr zastávali a dnes aj zastávajú významné funkcie. Aká to irónia osudu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa Ústavy SR môže kandidáta na hlavu štátu navrhnúť minimálne 15 poslancov NR SR alebo 15.000 občanov formou petície. Kandidát musí mať minimálne 40 rokov. Od Ľudovej platformy (SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd) sa teraz očakáva, že predloží spoločného kandidáta. SaS predloží asi vlastného kandidáta a v súvislosti s OĽaNO sa spomenulo už aj meno odvolaného arcibiskupa Bezáka. Kandidatúru ohlásil finančník Andrej Kiska a bývalý predseda KDH a expremiér Ján Čarnogurský. Najnovšie sa objavilo aj meno poslancov KDH Procházku a Hrušovského. Pani expremiérka Radičová, ktorá by mala pravdepodobne celkom dobrú šancu vo voľbách, kandidatúru odmietla. A kto potom vyhrá voľby, keď sa opozícia nezjednotí? Možete si to ľahko domyslieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu by mohla prejaviť jedna strana pri návrhu prezidentského kandidáta (samozrejme aj dámy) konečne aj (novú) odvahu. Určite by to celej slovenskej spoločnosti bolo len na prospech, keby na tom poste bol konečne človek nezaťažený slovenskou politikou, s charizmou, ktorému by ľudia verili, ktorý má zdravé názory a nebojí sa povedať pravdu. Osobností s takýmto štátnickým rozmerom na Slovensku žiaľ asi nie je veľa a tie ktoré by prichádzali v úvahu nemajú záujem o kandidatúru. Ďaľším problémom je aj tá skutočnosť, že je tam prakticky každý nejakým spôsobom zapletený do, nazvem to "vrkoča súčasnej slovenskej spoločnosti". Preto by nebolo od veci rozhliadnuť sa aj po celom slovenskom svete, veď tam žije okolo jedného milióna krajanov a o vhodné osobnosti tam nie je núdza.

Úradu prezidenta republiky na Slovensku chýba totiž nielen tradícia, ale aj rešpekt. Nový slovenský prezident bude mať preto možno poslednú šancu, ako dať tomuto úradu skutočný zmysel. A to by sa malo využiť. Slovensko by si preto už nemalo dovoliť voľbu nevýrazného, alebo dokonca straníckeho prezidenta a nebodaj zaťaženého aj komunistickou minulosťou. Prezident republiky by mal byť predovšetkým štátnik a nie politik. Väčšina občanov si pravdepodobne aj želá konečne jedného nadstraníckeho prezidenta svetového formátu. Tak by bolo načase voličom takú osobnosť aj ponúknuť. Je potrebné nabrať len odvahu na takýto krok. Slovensko by si už konečne zaslúžilo mať v Grassalkovičovom paláci rozhľadeného, inteligentného, čestného človeka a zároveň aj hrdého Slováka, hoci aj zo zahraničia.

Želám Vám všetkým šťastie, zdravie a úspechy v roku 2013, roku osláv 1 150. výročia cyrilo-metodskej misie, 150. výročia založenia Matice slovenskej a 20. výročia samostatnosti Slovenskej republiky.

Srdečne

Pavol Podolay

Pavol Podolay

Pavol Podolay

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Prezident Nemecko-slovenskej hospodárskej únie. Moje blogy budú venované politike, ekonomike, ale aj spoločensky aktuálnym témam a to nielen na Slovensku. ----------------------------------------------------------- Ďakujem za Vaše maily k článkom: pavol@podolay.eu Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu