Súčasný, ale zároveň aj dočasný predseda NR SR ide od 15. februára diktovať novinárom, čo môžu a nemôžu v parlamente natáčať a fotiť, koľkých a odkiaľ tam akreditujú, kde sa môžu v budove pohybovať,... Takto nám tu teraz Pavol Paška postupne zavádza komunistické maniere. Arogantná moc jednej strany v parlamente už zahodila masku a útočí teraz už aj na slobodu tlače. Tá je ešte akým, takým orgánom kontroly v krajine, kde vládne jedna strana a vláda. Taký systém sme si tu predsa už raz zažili...
To nariadenie je veľmi nebezpečný precedens a nesie v sebe prvé náznaky postuného zavádzania totalitného systému. A to tu ešte ani nemáme prezidenta SMERu, toho ďaľšieho súdruha-katolíka, uchádzajúceho sa o najvyšší ústavný post na Slovensku. Až potom sa nebudeme stačiť diviť, ako sa nám pod jeho vedením zmení Slovensko, na perfektnú autoritatívnu diktatúru. A bude to na dlhú dobu.
Bol ten 17. november 1989 pre väčšinu národa teda skutočne zbytočný? Veru to tak začína stále viac vyzerať. Odzvonilo sa vtedy na námestiach definitívne komunistom? Veď sa len pozrite okolo seba, kto je dnes vlastne skoro všade pri ekonomickej a politickej moci v krajine. Veď sa vlastne len premenovali a rozdelili si krajinu. A to malo byť cieľom tej novembrovej, akože "revolučnej" zmeny?
O zmenu k lepším, demokratickejším pomerom na Slovensku sa môže pričiniť už 15. marca 2014 každý oprávnený volič a je ich veľmi veľa. Najmä tých čo nevolia, ale potom o to viac nadávajú na celú politiku. Národ si bude môcť konečne zvoliť historicky prvého prezidenta od roku 1993, ktorý nebol členom Komunistickej strany Československa, len sa musí prebrať s tej dlhotrvajúcej politickej letargie. Treba ísť k tejto dôležitej voľbe, nakoľko tu nejde len o prezidenta, ale aj o ďaľšie smerovanie (a nie to SMERovanie) Slovenska.
