Záchrana eura za každú cenu a ako skončí Slovensko?

Autor: Pavol Podolay | 20.7.2013 o 22:47 | (upravené 21.7.2013 o 10:33) Karma článku: 29,04 | Prečítané:  4100x

Stále novými miliardami úverov sa politici snažia zabrániť koncu eurozóny, čo je fatálny omyl. Výpovede znejú tak, ako by to boli nespochybniteľné pravdy, najmä keď sú vyslovované takými autoritami akou je nemecká kancelárka, alebo šéf euroskupiny. Ešte presvedčivejší je efekt, kedy celý nemecký parlament (Bundestag), s výnimkou ľavičiarov a aj niekoľkých kritických koaličných poslancov tieto rôzne záchranné balíčky odsúhlasí s tým, aby každý občan videl: to je pravda, čo sa nám poslancom hovorí, veď inak by sme to neodhlasovali. Depresívne na tých lžiach je najmä tá skutočnosť, že si málokto dá tú námahu ich vyvrátiť a odhaliť klamárov.

Klamstom je, že euro sa rovná Európe

Najťažšie je vysvetliť ľuďom to nehorázne zavádzanie, keď „naletia" na porovnávanie neporovnateľného. Veci, ktoré sú úplne odlišné sú vnímané, ako by boli rovnaké. Je to starý čarodejnícky trik, ktorý je pomerne jednoduchý a napriek tomu ľudí poblázni. Príklad: jedna z najslávnejších citácií európskej-ochrankyne Angely Merkelovej je nasledovný výrok: "ak zlyhá euro, potom zlyhá Európa." Tým  prirovnala euro s Európou. Ale je to skutočne tak? Eurom je dnes Európa rozdelená viac ako pred eurozónou. Medzera medzi eurom a krajinami mimo menovej únie je stále širšia. Opak je teda pravdou: Ak zlyhá euro, Európa môže len vyhrať.

Ako sama dobre vie - pretože ako kancelárka navštívila väčšinu z týchto krajín - jej výrok nezodpovedá pravde. Iba 17 krajín má euro ako svoju menu, ale európske spoločenstvo pozostáva z 28 krajín a v celej Európe som napočítal 51 krajín, medzi ktoré patrí aj Švajčiarsko, Nórsko, Ukrajina a ďaľšie.
Zlyhajú tieto krajiny naozaj, ak by euro zaniklo? Pre euro-ochrancov, ako je kancelárka Merkelová je toto presvedčenie základom pre všetky ďalšie argumenty a všetky tie nezmyselné eurovaly. Ovšem pohľad na mapu nám ukazuje, že je to absurdná predstava. Politika sa zdráha naliať ľuďom čistého vína.

Jednotný európsky trh existuje predsa dlhšie ako euro

Ďalšia rovnica, ktorá sa tiež často používa na oklamanie občanov, keď sa eurozóna dáva na roveň vnútorného trhu. Len preto, že máme euro je nám sugerované dobré fungovanie európskej výmeny tovaru a služieb. Ani to nie je pravda. Jednotný európsky trh máme predsa už od roku 1992. To, že euro nie je identické s úspešným vnútorným trhom, môže byť viditeľné už z toho, že  Nemci môžu rovnako dobre vyvážať aj do krajín, ktoré nie sú členmi eurozóny, ako je Dánsko, Švédsko, Poľsko a Česko, ako aj do krajín eurozóny Cyprus, Portugalsko a iné. Jediným rozdielom sú poplatky pri výmene vo výške niekoľkých "eurocentov, poťažne eur". V porovnaní s doterajšími miliardovými nákladmi na záchranu eura sú to smiešne sumy. O akom nezmysle tu teda hovoríme.

Spoločná mena spôsobila skoro vo všetkých krajinách eurozóny hospodársky útlm a viedla k nezodpovednému nárastu štátnych dlhov. Navyše spôsobuje aj stále rastúce nepriateľstvo medzi veriteľskými a dlžníckymi krajinami. Pohľad na vnímanie Nemecka v Grécku je odstrašujúcim príkladom. Veď aj veľa dobre nažívajúcich rodín sa často rozvadí práve na peniazoch. Ako vidno s európskymi krajinami je to podobné. Experiment eura, v čiste politickej realizácii, priniesol len katastrofu pre Európu a svet. Ekonomické zákony sa nedajú politickým rozhodnutím negovať. Žiaľ na takéto nedomyslené rozhodnutia niekoľkých politikov teraz doplatia (finančne) najmä obyvatelia eurozóny a aj Európskej únie. To sa nám budúce generácie pekne poďakujú, za tie zanechané nehorázne dlhy.

Vyhliadky teda nie sú pre krajiny eurozóny moc ružové. Všetky opatrenia na riešenie hospodárskej krízy - najmä v eurozóne sa skončia pravepodobne jedným krachom. Celý experiment jednotnej meny pre krajiny s rôznou výkonnosťou ekonomík sa ukázal v plnej nahote ako politická ilúzia a naivita politikov, ktorí nerešpektovali žiadne ekonomické zákonitosti. To sa teraz vypomsťuje v čoraz viacerých krajinách, pre ktoré je takáto mena jednoducho moc pevná a nemôžu s ňou byť konkurencieschopné, ako napríklad Nemecko, ktoré malo zrovnateľne silnú marku. Nemecko by znieslo aj pevnejšie euro, ktoré je ale pre krízové krajiny už teraz moc silné. Grécko a ďalšie problémové krajiny dobrovoľne nevystúpia z eurozony. Zrejme prevažujú pre tieto ekonomicky slabé krajiny výhody spoločnej meny. Veď úspešnejšie (a aj zodpovednejšie) krajiny sa už len poskladajú.

Stále sa tvrdí, že Nemecko je najväčším profitérom eura. Keby tomu tak skutočne bolo, potom by južania už dávno vystúpili. Ale také Grécko je naozaj len vedľajšia koľaj. Hlavným bojiskom eura je Francúzsko. Ekonomické podmienky sú tam katastrofálne. „Reformy" socialistického prezidenta Hollanda čoskoro dokonajú svoje. Nech je to varovaním aj pre Slovensko. Socialisti proste ekonomiku nemajú "v krvi". Francúzsko sa stalo skutočnou hrozbou nielen pre euro, ale aj pre konkurencieschopnosť Nemecka. Euro je príliš silné aj pre ekonomicky „krívajúce" Francúzsko.

Keď Nemecko neopustí eurozónu (za vlády Merkelovej nepravdepodobný scenár), bude to nevyhnutne viesť k strate konkurencieschopnosťi tejto jedinej, ekonomicky silnej krajiny v EÚ. Slabý sa nebude už prispôsobovať silnému, ale bude to presne naopak: nastane harmonizácia prostredníctvom vyrovnávania - Smerom nadol. A na konci zostane dlhová únia v ktorej už nikto nebude môcť prebrať žiadnu zodpovednosť (Merkelová bude tiež preč). A to všetko len preto, aby sa za každú cenu zachránilo euro? Veď je to choré. Záchrana eura na každú cenu povedie nutne k hospodárskemu poklesu v Nemecku a s tým spojenými efektami hospodársky naviazaných krajín (prakticky všetkých), teda aj Slovenska.

Vládnúci politici sa budú snažiť držať tento nezmyselný kurz, pretože nie sú schopní priznať si chybu, akou bolo zavedenie spoločnej meny s tak rozdielnymi ekonomikami. Eurozóna v dnešnej podobe nemôže a nebude ekonomicky fungovať. Účastnícke krajiny menovej únie (prakticky väčšina) sú na euro ekonomicky moc slabé, napriek prianiam politikov.

Ex-prezident Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Hans-Olaf Henkel bol za zavedenie eura. To bola chyba, ako dnes priznáva. Od vypuknutia dlhovej krízy je Henkel jedným z najostrejších kritikov jednotnej meny. Namiesto jednej meny pre všetkých volá po rozdelení eurozóny na severnú a južnú eurozónu. V tej severnej by bolo asi 5 krajín, ovšem bez Slovenska. Otázne ale zostáva, či by takéto riešenie definitívne nerozdelilo Európu na bohaté a chudobné krajiny, so všerkými následkami spolužitia v EÚ.

Treba mať preto pripravený plán B aj pre Slovensko, teda opätovného zavedenia národnej meny. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie. Krach eura je už podľa všetkého len otázkou, ako a kedy tento drahý (pre občanov) experiment skončí. A to može byť pravdepodobne, vďaka socialistami ovládanému Francúzsku, už v ďaľšej „päťročnici".

Nie som euroskeptik, naopak, hlásim sa k EÚ a k jej pôvodným myšlienkam, na ktorých bola založená. Ako realista som presvedčený, že Slovensko spravilo dobre, keď vstúpilo do EÚ. Najväčší problém Európskej únie, ale najmä eurozóny, nastal sústavným nedodržiavaním platných zmlúv a dohôd. A takto nemôže byť predsa Európa do budúcna úspešná. To je potrebné dať v dohľadnej dobe opäť na „správnu koľaj".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?