“Duel” Kollár vs. Sulík, začiatok konca SaS?

Autor: Pavol Podolay | 7.3.2013 o 10:35 | Karma článku: 30,63 | Prečítané:  6797x

Je na obzore ďaľšie trieštenie pravice? Tentokrát pre zmenu v liberálnej strane SaS? Je to začiatok konca SaS? Strana má 16. marca 2013 na kongrese v Prešove voľbu predsedu. História Slobody a Solidarity je pomerne krátka, nakoľko strana existuje len niekoľko rokov. K jej oficiálnej registrácii na Ministerstve vnútra SR došlo 27.2.2009 a jej hlavným zakladateľom a predtým aj predsedom prípravného výboru bol ekonóm Richard Sulík.

Tohoročný marcový kongres SaS sa bude teda niesť v znamení voľby predsedu strany. Člen Republikovej rady Jozef Kollár oznámil kandididatúru na post predsedu SaS. Tento dosť nevýrazný pán, podporovaný úzkou skupinou členov, vyzval predsedu a zakladateľa Slobody a Solidarity Sulíka na súboj o post predsedu. Demokraticky teda nič neobvyklého, avšak problém je tu pravdepodobne v samotnej osobe vyzývateľa a v neposlednej miere aj v dobe. V Prešove ide teda o budúcnosť SaS.

Richard Sulík je nielen na Slovensku, v Nemecku a dá sa povedať že v celej Európe známy ako zásadový slovenský politik európského formátu. Diplomová práca Sulíka o rovnej dani, ktorú ako poradca ministra financií pomohol uviesť do praxe, bola základom ekonomického vzostupu Slovenska a urobila z krajiny povestného "Tatranského tigra".

Nemecký preklad jeho brožúrky „Euroval - cesta do socializmu" dostali všetci poslanci nemeckého spolkoveho snemu, ako aj niektorých relevantných krajinských parlamentov. A zdá sa, že Sulíkova lektúra vtedy niektorým poslancom otvorila v Bundestagu oči a len vďaka hlasom opozície socialistickej strany SPD a strany zelených bola táto ďaľšia finančná injekcia vo výške 130 miliárd eur pre Grécko v nemeckom parlamente prijatá. Komentáre nemeckých divákov po zhliadnutí Sulíkových vystúpení v diskusných politických reláciách prvého (ARD) a druhého (ZDF) nemeckého verejnoprávného televízného programu smerovali dokonca tak ďaleko, že pána Sulíka vyzívali aby stal nemeckým občanom a kandidoval za kancelára.

A vlastná strana ide politika takéhoto medzinárodného formátu odstaviť. To sa načisto niektorí jeho stranícky kolegovia pomiatli?

Bývalého bankára, ekonóma SaS pána Kollára možno považovať maximálne za lokálného slovenského politika s charizmou štátneho úradníka a dovolím si tvrdiť, že nie je veľmi známy ani na Slovensku. To samozrejme nič neberie na veci, že je odborníkom pre financie. Ale to celkom určite nestačí na líderstvo jednej mladej politickej strany. Nevýraznosť pána Kollára je potvrdená aj jeho nízkym % krúžkov v posledných parlamentných voľbách, kde skončil celkovo až na 5. mieste. Čo si majú myslieť potom voliči SaS, keď niekto s 14,6% podporou (21.909 hlasov) chce vymeniť predsedu s vyše 55% podporou (83.813 hlasov). Veď voliči SaS jednoznačne krúžkom prejavili svoje preferencie v poradí: 1. Sulík, 2. Krajcer, 3. Galko, 4. Miškov, 5. Kollár, 6. Mihál, ...

Sloboda a Solidarita na čele s matnou osobnosťou, akou pán Kollár bezosporu je, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovať v roku 2016 (osobne predpokladám dokonca predčasné voľby) osudy strán akými boli SOP (1998 - 2003) a ANO (2002 - 2010). Boli to teda strany, ktoré slúžili jej lídrom len ako výťah do funkcie, dokonca aj tej najvyššej - prezidentskej.

Pravým opakom je osoba lídra Richarda Sulíka. Za svoje presvedčenie ohľadom nezmyselnosti schvalovaných eurovalov (ESM) neváhal obetovať ani kreslo druhého najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky - predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Chapeau!

Na Slovensku je totiž prevažná väčšina politikov, ktorým je prednejší ich osobný post, ako nejaké presvedčenie a nebodaj ešte aj zásadovosť. Musí byť teda každému jasné, že Sulík nevstupoval do politiky kvôli funkciám. Samozrejme urobil aj chyby, ale tie nerobí len ten, kto nerobí vôbec nič. Zbaviť sa v súčasnej dobe takého človeka, ako lídra strany, sa rovná politickej samovražde jednej malej strany, akou SaS bezosporu ešte stále je. Taký hazard si môže dovoliť možno jedna veľká strana s vedomím, že ani po takomto experimente neopustí brány parlamentu.

Členovia SaS teda čoskoro rozhodnú o osude jedinej liberálnej strany na Slovensku a uvidí sa, či sa blysnú politickou múdrosťou (ktorá pravdepodobne chýba väčšine národa), alebo naopak urobia radosť premiérovi Ficovi, ktorý by bol odchodom lídra Sulíka zaiste viac ako spokojný. Sulík je zárukou čestnej a transparentnej politiky, ako aj účinného boja proti korupcii. Je tiež zárukou, že v SaS nezavládne nejaká politika rozdávania "trafík". Je to práve SaS na čele so Sulíkom, ktorá je v súčasnej dobe hnacím motorom dezorientovanej pravice na Slovensku. A pre Slovensko by nebolo vôbec scestné, keby ňou ostala aspoň dovtedy, kým sa ostatok pravice spamätá zo svojej nemohúcnosti. Svojim spôsobom majú teda členovia SaS, na dohľadnú dobu, v rukách aj ďaľší politický vývoj Slovenska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?