Bratislavské letisko a (dodnes) nerealizovaný projekt

Autor: Pavol Podolay | 4.1.2013 o 13:10 | (upravené 4.1.2013 o 18:43) Karma článku: 26,90 | Prečítané:  2676x

Je to jedna "nekonečná story" o projekte infraštruktúry pred letiskom M.R.Štefánika, ako aj o systémovej poruche fungovania ministerstva dopravy. V roku 2008 bola vypísaná súťaž na zástavbu predletištného priestoru letiska v Bratislave. Súťaž vyhrala slovenská architektonická firma a vypracovaná štúdia počítala s výstavbou kongresového hotela, administratívnej budovy (aj pre spoločnosť BTS a.s.), parkovacích domov, nákupného a zábavno-športového centra otvoreného 24 hodín, ako aj s podzemnou železničnou stanicou vysokorýchlostného európskeho projektu TEN 17 Paríž - Bratislava. Víťazný projekt obdržal vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny a aj premiér Robert Fico. Po zmene vlády v roku 2010 dostal projekt nový minister dopravy Ján Figeľ. Následné dianie sa však ukázalo také typické pre pomery na Slovensku.

Ešte v roku 2009 sa podarilo finančne zabezpečiť výstavbu viacerých objektov tohto predletištného priestoru cez súkromných investorov zo zahraničia, kde štát nemusel investovať ani euro, práve naopak, získal by od investorov pravidelný príjem do rozpočtu za dlhodobý prenájom týchto pozemkov. Štátny rozpočet tak už roky mohol profitovať s prenájmu pozemkov pred letiskom, nakoľko sú tieto v zastúpení Fondu národného majetku vo vlastníctve štátu. Zachovali by sa teda rozhodujúce právomoci štátu, ako aj zabezpečenie jeho strategických a hospodárskych záujmov na letisku.

Manažment letiska BTS a.s. v roku 2009 písomne požiadal Nemecko-slovenskú hospodársku úniu (DSWU) o pomoc v tom zmysle, či by sa nedala v Nemecku zostaviť skupina expertov ktorí majú skúsenosti práve s rozvojom a výstavbou letísk vo svete, nakoľko na Slovensku takéto skúsenosti s pochopiteľných dôvodov neexistujú. Podarilo sa zostaviť tím odborníkov s vynikajúcimi referenciami z tejto oblasti. Po prvých stretnutiach zainteresovaných osôb na Generálnom konzuláte v Mníchove sa sľubne rozvíjajúca spolupráca v roku 2010, pre parlamentné voľby, zrazu úplne zastavila.

Nová vláda v roku 2010 podľa zaužívaných slovenských povolebných praktík zmenila celý manažment letiska. Kompetentné osoby nového manažmentu letiska sa stále len akosi „orientovali" na nových postoch a netrúfali si nič na letisku rozhodnúť. Neskôr dali najavo, že vraj len ministerstvo dopravy môže vo veci letiska rozhodnúť a konkrétne pán minister. Záležalo teda iba na ministrovi dopravy, aby sa aspoň projekt infraštruktúry na bratislavskom letisku konečne posunul po dvoch rokoch o krok vpred. Predstavenstvo Nemecko-Slovenskej hospodárskej únie bolo preto v lete 2011 na ministerstve dopravy, s cieľom navštíviť v tejto veci pána ministra a s úmyslom, aby sa naštartovala realizácia tohto projektu. Veď podľa manažmentu letiska bol len minister dopravy Ján Figeľ tým správnym adresátom na odčlenenie výstavby infraštruktúry pred letiskom od samotnej prevádzky letiska, na ktorú sa vláda postupne chystala vypísať nový tender.

Ako sa následne ukázalo, nebol zo strany ministerstva a najmä kľúčovej osoby pána poradcu ministra vážny záujem o rozvoj a zástavbu tohto predletiskového priestoru. Dohodnuté následné rokovanie zainteresovaných strán na jeseň 2011 sa bez udania dôvodu jednoducho neuskutočnilo. Prečo asi? Pravdepodobne tam už boli iné záujmy rôznych skupín, ktorým asi takýto transparentný projekt vôbec "nehral do karát". Z čoho boli tie obavy o rozvoj tohto územia pred letiskom M.R.Štefánika ostáva záhadou. Skutočnosťou bolo ale to, že bez predaja štátnych pozemkov nebudú ani žiadne provízie. Aj to by mohla byť tiež jedna z príčin nezáujmu vtedajšieho vedenia ministerstva dopravy.

Po páde vlády v októbri 2011 letisko upadlo úplne do zabudnutia. Akciová spoločnosť BTS by sa mala asi aspoň čiastočne sprivatizovať, aby štát, (rozumej daňový poplatníci) prestal dotovať takú stratovú firmu, akou doteraz bratislavské letisko bolo a zrejme aj bude. Štátom dosadený (politický) manažment nikde moc dobre nefunguje. Veď ešte aj finančné prostriedky získane od Európskej komisie sa po kontrole Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) museli vrátiť a uhradiť zo štátneho rozpočtu. Pre neoprávnené náklady v projekte rekonštrukcie sa nedali získať z eurofondov, ako sa pôvodne plánovalo.

Bývalá vláda sa v ešte marci 2011 dohodla, že prenajme bratislavské letisko na 30 rokov. Ministerstvo dopravy malo do konca júna 2012 vybrať strategického partnera v novom tendri. Tento zámer marcovými voľbami 2012 a s vymenovaním novej vlády premiéra Fica skončil. Práve za jeho prvej vlády v roku 2008 ale prebehla tá súťaž na vybudovanie infraštruktúry letiska. Dalo sa teda očakávať, že výstavba predletištného priestoru dostane novou vládou aj "druhý dych" a začne sa konečne realizovať.

Chýbajúca infraštruktúra na letisku je veľkou hanbou pre jedno hlavné mesto krajiny EÚ. Podľa odborníkov by bolo preto potrebné oddeliť samotnú prevádzku a rozvoj letiska (stavba ďaľšieho terminálu, hangárov, rekonštrukcia a predĺženie hlavnej dráhy...) od predletiskového priestoru, kde je možné okamžite začať s výstavbou prvej etapy (parkovací dom, administratívna budova) a nečakať či bude letisko prenajaté, alebo nebodaj sprivatizované.

Čakal som niekoľko mesiacov, kým sa nová vláda riadne zabehne, a dňa 30. augusta 2012 som predostrel Úradu vlády opäť tento projekt s prosbou o jeho revitalizáciu. Dodnes žiaľ neprišla žiadna odpoveď! Aj to je príznačné pre slovenské návyky a etiketu v komunikácii.

Stav infraštruktúry na letisku M. R. Štefánika nie je dobrou vizitkou pre túto vstupnú bránu do hlavného mesta Slovenskej republiky. Nečinnosť pritom ohrozuje aj realizáciu vysokorýchlostného európskeho projektu TEN 17 Paríž - Bratislava na území Slovenska, nakoľko mala trasa končiť práve na letisku v Bratislave. Počas existencie Slovenskej republiky (ale ani predtým) sa na týchto lúkach pred letiskom nič nezmenilo. Je to veľká skoda najmä pre imidž krajiny, veď práve pán premér Fico nazval svojho času bratislavské letisko "našou výkladnou skriňou".

Možno teraz len dúfať, že nová vláda a nový minister dopravy dajú celý projekt znovu do pohybu, aby sa infraštruktúra na bratislavskom letisku spolu s výstavbou podzemnej železničnej stanice európskeho projektu Paríž - Bratislava dostala konečne na úroveň hodnú jedného hlavného mesta krajiny Európskej únie.

Až potom bude táto vstupná brána do krajiny aj skutočnou výkladnou skriňou Slovenska.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?